V 21. storočí sledujeme nástup novej formy ruskej propagandy – „firehose of falsehood“.
Spoločnosť RAND je jedna z najprestížnejších výskumných inštitúcií v oblasti národnej bezpečnosti na celom svete. V roku 2016 publikovala významnú politickú analýzu, v ktorej popísala novú formu ruskej propagandy v 21. storočí. Odborníci spoločnosti RAND, Paul Christopher a Miriam Matthewsová, ju nazvali „firehose of falsehood“, čo môžeme voľne preložiť ako „prúd lží“. Korene tejto propagandistickej techniky siahajú do roku 2008, kedy sa uskutočnila ruská invázia do Gruzínska. Následne sa technika naplnilo prejavila počas anexie Krymského polostrova v roku 2014.
Tento názov odkazuje na niektoré základné charakteristiky propagandistickej metódy. Šíri sa rýchlo, za pomoci obrovského množstva správ a vyhlásení (preto ,,prúd“), neraz s očividnými klamstvami či polopravdami (preto ,,lží“). Autori uvedené charakteristiky detailne rozpracovali vo svojej štúdií a vymedzili štyri základné vlastnosti ruskej propagandy v 21. storočí, a síce:
- propaganda disponuje veľkým objemom a množstvo kanálov,
- propaganda je rýchla, nepretržitá a opakujúca sa,
- absentuje snaha o objektívnu realitu,
- absentuje snaha o konzistentnosť.
Vysoký objem a množstvo kanálov
Ruská propaganda produkuje informácie v obrovských objemoch a šíri ich prostredníctvom enormného množstva kanálov, vrátane textových správ, videí a fotografií, za pomoci internetu, sociálnych sietí, rozhlasového a televízneho vysielania. Medzi významných producentov propagandy patria aj tzv. platení „trollovia“, ktorých cieľom je útočiť na názory alebo informácie, ktoré sú v rozpore so štátnymi záujmami.
Propagandu šíria prostredníctvom online chatov, diskusných fór alebo v rámci sekcií komentárov na spravodajských či iných portáloch. Podľa bývalého plateného ruského internetového trolla, na ktorého sa odvolávajú autori štúdie, sú trollovia v službe 24 hodín denne v 12-hodinových zmenách. Každý z nich má kvótu 135 uverejnených komentárov s dĺžkou najmenej 200 znakov.
Propaganda je rýchla, nepretržitá a opakujúca sa
Súčasná ruská propaganda je nepretržitá a veľmi rýchlo reaguje na vzniknuté udalosti. Tým, že propaganda „prúd lží“ nehľadá objektívnu pravdu, nemusia ani ruskí propagandisti čakať na overenie faktov, tvrdení alebo svedectiev. Môžu šíriť také interpretácie udalostí, ktoré sú pre ich ciele a kľúčové témy najvýhodnejšie. Vďaka tomu sú veľmi pohotoví, agilní, a majú možnosť prinášať správy o svetových udalostiach ako prví.
Dôsledky ich pohotovosti sú zo psychologického hľadiska bezpochyby závažné. Z výskumných údajov experimentálnej psychológie totiž vieme, že prvý dojem je u človeka veľmi rezistentný. Preto, ak sa jednotlivec najprv stretne s propagandistickou interpretáciou udalostí, a až následne s objektívnym posúdením udalostí, má silnú tendenciu zotrvávať na svojom pôvodnom presvedčení. Rýchlosť a tempo propagandy teda zásadne prispievajú k samotnej viere v propagandistické presvedčenia a ich hodnovernosti.
Rozpor s objektívnou realitou
Súčasná ruská propaganda sa nesnaží o prezentovanie objektívnej pravdy. Často prezentuje udalosti vytrhnuté z kontextu, niekedy úplne vymyslené. Príkladom je propagandistické video z roku 2014 Marii Katasonovej, asistentky ruského poslanca Jevgenija Fedorova. Katasonova vo videu tvrdí, že sa nachádza len 400 m od frontovej línie v Donecku, na ktorú útočí ukrajinská armáda. Za ňou je len tma a v pozadí počuť zvuky ostreľovania. Počas videa však Katasonova nedokáže zachovať vážnu tvár a po chvíli vybuchne smiechom. Popísané zábery unikli na verejnosť a stali sa dokonalým príkladom, ako funguje ruská propagandistická mašinéria.
Ruská propagandistka Maria Katasonova pri príprave propagandistického materiálu v roku 2014.
Okrem generovania informácií, ruskí propagandisti často produkujú aj samotné zdroje. Spravodajské kanály v Rusku (napr. Sputnik News) sú skôr zmesou ,,infotainmentu“ (spravodajstvo so zábavnými prvkami) a dezinformácií, než fakticky overenou žurnalistikou. Hoci podobné zdroje nemusia na ľudí vždy pôsobiť hodnoverne, ruská propaganda sa spolieha na tzv.“ spáčsky“ efekt, kedy aj zdroje s nízkou dôveryhodnosťou vykazujú s plynúcim časom výrazný presvedčovací efekt. S rastúcim časom totiž zabúdame na kvalitu či pôvod zdroja a pamätáme si len nadobudnutú informáciu. Obeť propagandy si teda po uplynutí určitej doby už nepamätá, že danú informáciu získala z nedôveryhodného zdroja, ale pamätá si len cieľovú propagandistickú myšlienku.
Nekonzistentnosť
Ruská propaganda sa vyznačuje jednou prekvapivou charakteristikou, a síce, je málo konzistentná. Paul a Matthewsová uvádzajú, že rôzne propagandistické médiá často vysielajú rozdielne posolstvá. Neraz dokonca prezentujú aj odlišný popis sporných politických udalostí. A pokojne zmenia diskurz svojej propagandistickej myšlienky, pokiaľ je podvodné tvrdenie odhalené alebo ho verejnosť nedostatočne akceptuje. Príkladom je rok 2014, kedy Ruská federácia popierala, že na ukrajinskom Kryme pôsobia ruskí vojaci, hoci neskôr sa k tomu otvorene priznala.
Podľa autorov je pomerne prekvapivé, že táto nekonzistentnosť či očividné klamstvá nenarúšajú celkovú vierohodnosť ruských spravodajských kanálov a politických predstaviteľov. Predpokladajú, že potenciálna strata dôveryhodnosti je dostatočne vykompenzovaná inými charakteristikami súčasnej propagandy, ako napr. vysoký objem informácií a množstvo kanálov.
Ako s propagandou bojovať?
Ruská propaganda slávi nemalé úspechy, a preto sa aj autori štúdie zamýšľajú, ako jej možno vzdorovať. Zostávajú pomerne skeptickí, pokiaľ ide o tradičné kontrapropagandistické úsilie, ako je napríklad vyvracanie každej nezrovnalosti či nepravdy v propagandistických informáciách. Argumentujú, že vyvracanie informácií a nahrádzanie inými je len zriedkakedy účinnou metódou. Miesto toho prinášajú 5 základných odporúčaní:
- Upozorňovať – je omnoho produktívnejšie zdôrazňovať spôsoby, akými sa ruskí propagandisti snažia manipulovať publikum, než bojovať proti konkrétnym manipuláciám.
- Chrániť – zvýšiť úsilie pri odhaľovaní ruských propagandistických zdrojov. Autori sa zamýšľajú nad sankciami či pokutami proti praktizovaniu propagandy pod rúškom žurnalistiky.
- Sústrediť sa na cieľ propagandy – zamerať sa na boj proti účinkom propagandy, ako na propagandu samotnú. Predpokladajme, napríklad, že cieľom propagandistických aktivít je oslabiť ochotu občanov v krajinách NATO reagovať na ruskú agresiu. Namiesto toho, aby sme sa snažili zablokovať či vyvrátiť propagandu, je prínosnejšie sa zamerať na boj proti zamýšľanému cieľu propagandy. To by mohlo znamenať zameranie sa na podporu solidarity a identity s ohrozenými partnermi NATO, alebo opätovné potvrdenie medzinárodných záväzkov.
- Súťažiť – autori odporúčajú zvýšiť tok presvedčivých informácií. Dôležité je súťažiť s ruskou propagandou, aby sa dosiahla podpora cieľov USA a NATO.
- Odstaviť „prúd lží“ – asertívne využívanie rôznych technických prostriedkov, ktoré zásadne znížia schopnosť propagandistov zahlcovať verejný priestor.
Zdroje
- Paul, C., & Matthews, M. (2016). The Russian „Firehose of Falsehood“ Propaganda Model: Why It Might Work and Options to Counter It.
