Psychologický profil osôb veriacich konšpiračným teóriám

Pojem konšpiračná teória môžeme vymedziť viacerými spôsobmi. Americký politológ Joseph Uscinski (1) pojmom konšpiračná teória označuje „vysvetlenie minulých, prebiehajúcich alebo budúcich udalostí či okolností, ktoré ako hlavnú príčinu označujú malú skupinu mocných ľudí, konšpirátorov, ktorí konajú v utajení vo svoj prospech a proti všeobecnému dobru“. Tento pohľad je v celku výstižný, keďže syntetizuje tie najdôležitejšie premenné v konšpiračnom myslení – vládu mocných, utajenie či vlastný prospech na úkor druhých.

V súčasnosti sme konšpiračným teóriám vystavení neustále. Podľa výskumov (2) viac ako polovica Američanov vyznáva aspoň jednu konšpiračnú teóriu. Zrejme najväčšou bizarnosťou je, že až 4 % amerických občanov verí (čo predstavuje vyše 12 miliónov ľudí), že Zem tajne riadia jašterí ľudia (3). Výskumné dáta preukazujú, že jestvujú určité konkrétne charakteristiky, ktoré sa vyskytujú u ľudí vyznávajúcich konšpirácie. Tento článok sa snaží poukázať na tieto charakteristiky a vytvoriť psychologický profil typického občana veriaceho konšpiráciám. Samozrejme, treba povedať, že nie je v silách jedného článku syntetizovať úplne všetky charakteristiky ľudí veriacich v konšpirácie. Kompletná analýza dostupných údajov by totiž vyžadovala omnoho rozsiahlejšiu prácu. Na tomto mieste sú preto popísané len tie najfrekventovanejšie výskumné závery. Taktiež nemôžeme zabúdať na fakt, že variabilita ľudských osobností je nesmierne široká, v dôsledku čoho môže mať osoba veriaca aj v tie najbizarnejšie presvedčenia odlišné charakteristiky od nižšie uvedených.

Velikášske presvedčenia o sebe samom

Výskumy preukázali, že osoby vyznávajúce konšpirácie sa v mnohých prípadoch vyznačujú narcistickými črtami (4, 5). Tie sú definované sebapreceňovaním, zveličovaním svojej osoby či nižšou empatiou. Podobné poznatky priniesli aj ďalšie výskumy, ktoré odhalili u ľudí s konšpiračnými tendenciami aj nižšiu mieru intelektuálnej pokory (intellectual humility) (6). Takáto osoba verí, že jej myšlienky sú lepšie ako myšlienky druhých, neuznáva možnosť omylu pri svojom zvažovaní či minimálne mení názory pod vplyvom nových faktov či udalostí. Naopak, osoba, ktorá sa vyznačuje intelektuálnou pokorou, prijíma možnosť svojho omylu aj je schopná meniť svoje stanoviská a prehodnocovať svoje názory. Do spektra uvedených vlastností môžeme zaradiť aj závery autorov, ktorí skúmali (okrem iných charakteristík) mieru všeobecnej čestnosti a pokory. Vo výskumoch sa opäť preukázalo (6, 7), že u osôb s konšpiračnými presvedčeniami sa spomenuté tendencie objavujú v menšej miere. Keď si uvedené charakteristiky (narcistické črty, nižšia intelektuálna aj všeobecná pokora) ešte raz premietneme, môžeme tušiť, ako náročné môže byť presvedčiť osobu s vierou v konšpirácie o nedostatkoch či protichodnosti danej konšpiračnej teórie.

 

Velikášske tendencie a sebaúcta

Na strane druhej, napriek velikášskym tendenciám vykazujú osoby s konšpiračnými presvedčeniami nižšiu sebaúctu (4, 8). Toto spojenie nízkej sebaúcty a narcizmu je vzťah, ktorý potvrdilo mnoho výskumov (9), pričom sa predpokladá, že práve narcizmus „maskuje hlboko zakorenenú neistotu a nízku sebaúctu“ (10).

Poľská psychologička Aleksandra Cichocka a jej spolupracovníci (4) v tomto kontexte dopĺňajú, že pre ľudí s narcistickými tendenciami môžu byť konšpiračné teórie dokonca zvlášť príťažlivé. Pripísaním vlastných neúspechov či nedostatkov tým „mocným a zlým“ netrpí ich sebahodnota. Tým, že následne bojujú proti domnelej nespravodlivosti, môžu svoju sebaúctu a sebahodnotu ešte zvyšovať (bojujú predsa proti zlu, ktoré ničí celý svet). Tento nezanedbateľný benefit v podobe zlepšenia sebahodnoty a sebúcty je pravdepodobne ďalší dôležitý faktor, pre ktorý sa dané osoby ťažko vzdávajú konšpiračných teórií.

Zaujímavosťou je, že hoci títo ľudia ochotne bojujú proti „zlu vo svete“, výskumy naznačili nižšiu mieru ich altruistických postojov (6). Ich boj preto pravdepodobne skutočne slúži vlastným nevedomým cieľom (napr. obviniť druhých z vlastného zlyhania, zvýšiť si vlastnú sebahodnotu atď.) než autentickej snahe zachrániť svet.

Autoritárske tendencie

Mentalita ľudí veriacich v konšpirácie vykazuje podľa viacerých odborníkov (11) znaky koherentného a zovšeobecniteľného politického postoja. Výrazne sa u nich objavujú najmä dve tendencie – pravicové autoritátorstvo (right-wing authoritarianism) a orientácia na sociálnu dominanciu. Pravicové autoritátorstvo sa vyznačuje konvekcionalizmom (lipnutie na konečných hodnotách či postojoch), autoritárskym podriadením (dôraz na poslušnosť a úctu k autorite) a autoritátorskou agresiou (represívne postoje voči tým, ktorí sa odchyľujú od konvenčných hodnôt). Orientácia na sociálnu dominanciu zase značí túžbu po sociálnej hierarchii (napr. starší človek má mať väčšiu moc ako mladší). Obidve škály poukazujú na autoritátorský typ osobnosti (12). Čitateľovi určite netreba objasňovať negatívne atribúty autoritátorskej osobnosti a autoritátorskych postojov. Odkázať tu možno na Theodora Adorna (1903 – 1969) a jeho koncept autoritátorskej osobnosti.

Uvedené charakteristiky dopĺňajú i ďalšie. Výskumy (6,8) napríklad zistili u osôb s konšpiračnými presvedčeniami nižšiu mieru prívetivosti a svedomitosti. V bežnom živote sa nízka miera prívetivosti prejavuje tendenciami k cynizmu či podozrievavosti. V rámci nízkej svedomitosti zase hovoríme o ľahostajnosti, bezcieľnosti či nedbanlivosti (13). Spomenúť možno aj výskum (14), ktorý zistil nižšiu mieru otvorenosti, ktorá sa vymedzuje konvenčnosťou alebo rigiditou.

Rodinné zázemie a konšpiračné tendencie

Základ vyššie uvedených vlastností a konšpiračného myslenia má svoje korene pravdepodobne už v detstve. Z výskumov (15, 16) totiž vieme, že ľudia s vierou v konšpirácie sa so zvýšenou pravdepodobnosťou vyznačujú tzv. neistou vzťahovou väzbou. Vzťahovou väzbou nazývame emočné puto vytvorené medzi dieťaťom a rodičom, ktoré sa prejavuje aj v dospelom živote. Pokiaľ má napríklad dieťa od útleho veku uspokojené svoje emočné či sociálne potreby a rodičia k nemu pristupujú s láskou a citom, vytvorí sa istá vzťahová väzba. Tá má podobu dôvery voči rodičom a pocitu bezpečia vo svete. Kvalita tohto vzťahu sa následne prenesie aj do dospelého života, vďaka čomu daná osoba disponuje väčšou dôverou v ľudí, v partnera, je menej úzkostná atď.

Podľa výskumov však osoby s konšpiračným myslením majú častejšie neistú vzťahovú väzbu, čo predpokladá, že v detstve nebolo vytvorené dostatočné emočne silné puto medzi nimi a rodičmi. Rodičia sa síce mohli pragmaticky postarať o svoje deti, zabezpečiť stravu či bývanie (dokonca aj nadštandardne), avšak nemuseli zabezpečiť dostatočnú emočnú starostlivosť. Dieťa teda nespoznalo skutočnú istotu a emočné bezpečie počas detstva – naučilo sa, že sa musí o seba postarať samo, že svet je neistý a ohrozujúci. Toto vnímanie sveta sa potom prejavuje i v dospelom živote. Osoba sa cíti viac neistá, viac ohrozená a má menšiu dôveru v ľudí. Vo výsledku je preto logické, že tieto osoby častejšie uveria v „zlý a zákerný svet“, ktorí ich manipuluje a chce im ublížiť. V podstate im konšpiračné teórie len potvrdia ich vlastné domnienky o svete.

V dôsledku uvedeného čitateľa zrejme neprekvapí, že osoby s vierou v konšpiračné teórie vykazujú častejšie paranoidné tendencie (17,2). Treba však rozlíšiť, že nejde o paranoju v zmysle poruchy osobnosti, skôr o určité vyakcentované rysy osobnosti, konkrétne nedôvery či neopodstatnenej podozrievavosti. Z ďalších typických rysov môžeme spomenúť anti-vedecké postoje (14), ktoré značia negatívny postoj k vede a vedeckým poznatkom.

Záver

Výskumy nám ukázali, že ľudia veriaci konšpiráciám sa môžu vyznačovať niektorými špecifickými charakteristikami. Na jednej strane môžu prežívať zraniteľnosť v podobe nižšej sebaúcty, na strane druhej možno badať velikášstvo či autoritátorské tendencie. Spoločnosť by však nemala zabúdať, že práve rodinné zázemie môže byť tým prvým miestom, kde sa vytvára podklad pre uvedené charakteristiky a samo môže do značnej miery podporiť vnímanie sveta ako neistého, ohrozujúceho a nepredvídateľného. Len ťažko preto možno viniť ľudí veriacich aj tým najnepravdepodobnejším konšpiráciám, keď im ich rodinné prostredie skutočne preukázalo, že svet je nebezpečný a nevrlý. Tým, že spoločnosť neraz útočí na takýchto ľudí a možno až nadmieru dehonestuje vieru v konšpirácie, opäť len potvrdzuje osobám veriacich v konšpirácie, že svet je nepriateľský a útočný. Vo výsledku sa tým presvedčenie v „zlý svet“ môže ešte prehĺbiť.

Nemali by sme tiež zabudnúť, že vďaka možnosti okamžitého šírenia skrz moderné technológie majú v súčasnej dobe konšpiračné teórie omnoho negatívnejší vplyv na spoločnosť ako v minulosti. Dokážu ju výrazne polarizovať, zasievať neopodstatnený strach či iným spôsobom zásadne ovplyvňovať atmosféru v krajine. Pre politikov, sociológov, psychológov ide o veľkú výzvu. Akými spôsobmi bojovať proti konšpiračným teóriám? Osobne zdieľam názor, že boj proti konšpiráciám by sa mal začať už v detstve – láskou, citom a emočnou podporou rodičov. 

 

Zdroje

1. Uscinski, J. E. (2019).Conspiracy theories & the people who believe them. Oxford University Press. s. 48.
2. Oliver, J. E., & Wood, T. J. (2014). Conspiracy theories and the paranoid style (s) of mass opinion. American Journal of Political Science, 58, 952-966.
3. Bump, P. (2013).12 million Americans believe lizard people run our country. Dostupné na https://www.theatlantic.com/national/archive/2013/04/12-million-americans-believe-lizard-people-run-our-country/316706/
4. Cichocka, A., Marchlewska, M., & Golec de Zavala, A. (2016). Does self-love or self-hate predict conspiracy beliefs? Narcissism, self-esteem, and the endorsement of conspiracy theories. Social Psychological and Personality Science, 7(2), 157–166.
5. Marchlewska, M., Cichocka, A., Łozowski, F., Górska, P., & Winiewski, M. (2019). In search of an imaginary enemy: Catholic collective narcissism and the endorsement of gender conspiracy beliefs. The Journal of Social Psychology, 159, 766 – 779.
6. Bowes, S.M., Costello, T.H., Ma, W., & Lilienfeld, S. (2020). Looking Under the Tinfoil Hat: Clarifying the Personological and Psychopathological Correlates of Conspiracy Beliefs. Journal of personality.
7. Jolley, D., Douglas, K., Leite, A.C., & Schrader, T. (2019). Belief in conspiracy theories and intentions to engage in everyday crime. The British journal of social psychology.
8. Galliford, N., & Furnham, A. (2017). Individual difference factors and beliefs in medical and political conspiracy theories. Scandinavian journal of psychology, 58 5, 422-428 .
9. Rogoza, R., Żemojtel-Piotrowska, M., Kwiatkowska, M. M., & Kwiatkowska, K. (2018). The bright, the dark, and the blue face of narcissism: The spectrum of narcissism in its relations to the metatraits of personality, self-esteem, and the nomological network of shyness, loneliness, and empathy. Frontiers in Psychology, 9, Article 343.
10. Kuchynka, S., & Bosson, J. (2018). The psychodynamic mask model of narcissism: Where is it now? In A. Hermann, A. Brunell, J. Foster (Eds.): The Handbook of Triat Narcissism (pp. 89-95). Springer. s. 89.
11. Imhoff, R., & Bruder, M. (2014). Speaking (un‐) truth to power: Conspiracy mentality as a generalised political attitude. European Journal of Personality, 28, 25-43.
12. Dyrendal, A., Kennair, L., & Bendixen, M. (2021). Predictors of belief in conspiracy theory: The role of individual differences in schizotypal traits, paranormal beliefs, social dominance orientation, right wing authoritarianism and conspiracy mentality. Personality and Individual Differences, 173, 110645.
13. Kováčová, E., & Kováčiková, G. (2008). Emocionálne prežívanie víťazstva a prehry u dospelých z pohľadu osobnostných premenných „Big Five“. Psychologické dny: Já & my a oni.
14. Swami, V., Tran, U. S., Stieger, S., Pietschnig, J., Nader, I. W., & Voracek, M. (2016a). Who believes in the giant skeleton myth? an examination of individual difference correlates. SAGE Open, 6, 1-7.
15. Green, R., & Douglas, K. M. (2018). Anxious attachment and belief in conspiracy theories. Personality and Individual Differences, 125, 30–37. 
16. Leone, L., Giacomantonio, M., Williams, R., & Michetti, D. (2018). Avoidant attachment style and conspiracy ideation. Personality and Individual Differences, 134, 329-336.
17. Bruder, M., Haffke, P., Neave, N., Nouripanah, N., & Imhoff, R. (2013). Measuring individual differences in generic beliefs in conspiracy theories across cultures: Conspiracy Mentality Questionnaire. Frontiers in Psychology, 4, 1-15.