Propaganda zažíva v súčasnej dobe nových technologických možností nevídaný rozmach. Aké sú jej korene? Kedy sa začala systematicky využívať?
Propaganda vo forme budovania kultu osobnosti či manipulatívneho pôsobenia na spoločnosť je tak stará ako civilizácia sama (1). Už v starovekom Egypte budovali faraóni veľkolepé monumenty ako pyramídy či sfingy, ktorými propagovali svoju neobmedzenú vládu a „božský“ pôvod. Rovnaké tendencie môžeme badať aj v starovekom Ríme v období neskorej Rímskej republiky, keď panoval svetoznámy vojvodca Gaius Iulius Caesar. Jeho frázu „Veni, vidi, vici“ („Prišiel som, videl som, zvíťazil som“) možno interpretovať ako jedno z najznámejších propagandistických hesiel, ktorým oslavoval svoju silu a budoval v očiach verejnosti kult svojej osobnosti (2).
Vznik novodobej propagandy v roku 1622
Príklady z dávnej histórie nám dokazujú, že propagandistické manipulácie nie sú moderným vynálezom súčasnosti, ale pomerne bežnou praxou mnohých panovníkov už spred tisícok rokov. Systematická propaganda, tak ako ju poznáme dnes, je však omnoho mladšia. V roku 1622 založil pápež Gregor XVI. Svätú kongregáciu pre šírenie viery, čo môžeme chápať ako rok, kedy vznikla vôbec prvá strategická forma propagandy. Jej zámerom bolo šíriť katolícku vieru na novo kolonizovaných územiach a propagovať jej posolstvo (3). V pôvodnom latinskom názve sa kongregácia volala „Congregátio de Propaganda Fidé“, vďaka čomu sa termín propaganda ustálil vo význame „šírenia“ či „zasievania“ informácií
V ďalších rokoch v priebehu 17. až 19. storočia sa začala propaganda využívať primárne v kontexte vojenských cieľov (3). Mnohí panovníci, ktorí v danom období iniciovali vojenské ťaženia, napr. Fridrich II. Veľký, Ľudovít XIV. alebo Napoleon Bonaparte využívali mnohé propagandistické techniky, aby si zachovali priazeň obyvateľstva a ospravedlnili svoje vojenské intervencie. Dobre zdokumentovaným je prípad Napoleona Bonaparta pri jeho invázii do Egypta v roku 1798.
Pri svojom ťažení do Egypta sa Napoleon rozhodol vziať so sebou viac ako 150 vedcov či umelcov. Chcel francúzskym občanom prezentovať svoju misiu nie ako dobíjanie krajiny, ale ako objavovanie neznámej kultúry. Na území Egypta zase vytváral dojem osloboditeľa, ktorý ide krajinu vyrvať spod nadvlády Mamelukov, aby si naklonil na svoju stranu obyvateľov Egypta. Napoleon k tomuto cieľu využíval tlač novín (napr. Décade égyptienne), ktoré šírili úspechy francúzskej armády a ich vedecké objavy. Podľa mnohých autorov išlo o majstrovské ťahy propagandy, ktoré v danom čase obozretne ukrývali skutočné motívy Napoleonovej invázie do Egypta, t.j. získanie moci (4).
1. svetová vojna
Významným míľnikom v evolúcii propagandy bola 1. svetová vojna, keď sa snažili vlády mnohých krajín presvedčiť veľké množstvo obyvateľov, aby vydržali dočasné obmedzenia vyplývajúce z vojny v mene svetlejších zajtrajškov. Zrodila sa tak vojnová propaganda, ktorá využívala psychologické pôsobenie na veľké masy ľudí (3). Z tohto obdobia pochádza jeden z najznámejších propagandistických plagátov v celej histórii. V roku 1917 vytvoril umelec James Montgomery Flagg ilustráciu, na ktorej „strýko Sam“ (postava z britsko-americkej vojny) volá amerických mužov do armády. Strýko Sam má na sebe oblek v amerických farbách a prísnym pohľadom ukazuje smerom na čitateľa plagátu. Pod obrázkom je uvedený výrazný nápis „I WANT YOU“.
Propagandistický plagát americkej armády z roku 1917. Foto – Pixabay
Hoci by sa mohlo zdať, že plagát len verbuje amerických mužov do armády, v skutočnosti má výrazný manipulatívny a propagandistický efekt. V prvom rade je „strýko Sam“ známou postavou z amerických dejín, čím plagát apeluje na hrdosť a patriotizmus verbovaných vojakov. Farby, do ktorých je postava odetá, tento efekt ešte viac umocňujú. Po druhé, prísny pohľad a ukazovanie prstom vyvolávajú pocit osobného oslovenia, zodpovednosti za svoju krajinu a povinnosť zúčastniť sa vojnových ťažení. A po tretie, plagát je veľmi jednoduchý, neobjasňuje dôvody ani príčiny vojny. Mužov jednoducho volá a dožaduje sa ich prítomnosti.
Vo výsledku plagát vyvoláva u diváka veľmi silné emócie. Odmietnuť vojenskú službu znamená odmietnuť „strýka Sama“, odmietnuť patriotizmus, zodpovednosť, hrdosť či povinnosť. Občan, ktorý sa rozhodne nezúčastniť bojov, sa musí vysporiadať s pocitmi viny či nedostatočnosti. Z uvedených dôvodov sa považuje plagát za výrazne manipulatívny.
2. svetová vojna
Medzivojnové obdobie a začiatok 2. svetovej vojny sa často označujú ako „zlatý vek propagandy“ (3). Propagandu už netvorili len rozhlasové prejavy politických predstaviteľov či farebné plagáty, ale čoraz častejšie aj precízne spracované dokumenty či celovečerné filmy. Hoci propagandu do istej miery využívali všetky mocnosti zúčastnené na 2. svetovej vojne, známa sa stala najmä propaganda nacistická.
Za jej vrchol sa často označuje film z roku 1940 s názvom „Večný Žid“ v réžii nemeckého propagandistu Fritza Hipplera. Tento antisemitický film štylizujúci sa do roly dokumentu brojí proti Židom, prirovnáva ich k potkanom, ktorí prenášajú nákazu a zaplavujú kontinent. Film si dáva záležať, aby divákovi „odhalil“, že každý Žid je rovnako zlý bez ohľadu na to, či žije v poľskom gete alebo rozvinutejšej nemeckej štvrti. Pseudodokumentárny plátok končí prejavom Adolfa Hitlera na Ríšskom sneme v roku 1939, na ktorom hovorí o deštrukcii židovskej rasy v Európe, čo je sprevádzané búrlivým potleskom prítomných divákov (5).
Prehliadnuť nemôžeme ani povojnovú propagandu sovietskeho zväzu z čias studenej vojny, ktorej cieľom bolo prezentovať USA ako morálne prehnitú a kapitalistickú krajinu bažiacu po moci. Zrejme najznámejším propagandistickým aktom ZSSR je operácia Infektion (niekedy nazývaná ako operácia Denver) z 80. rokov minulého storočia. Išlo o rozsiahlu dezinformačnú kampaň sovietskej KGB, ktorá šírila myšlienku, že vírus HIV bol umelo a zámerne vytvorený v USA. KGB využívala noviny, televízne a rozhlasové vysielanie, pochybné či priamo falošné štúdie. Ich cieľom bolo zdiskreditovať USA a podporiť napätie v krajinách, v ktorých sa nachádzali americké základne vykresľované ako príčina vypuknutia AIDS u miestnych obyvateľov. Sovietska propaganda bola natoľko úspešná, že aj v súčasnosti koluje o vzniku HIV množstvo konšpirácií a dezinformačných teórií (6).
21. storočie a propaganda „firehose of falsehood“
Vyspelé technologické možnosti 21. storočia umožnili nástup novej formy propagandy s názvom „firehose of falsehood“, čo môžeme voľne preložiť ako „prúd lží“. Názov poukazuje na niektoré základné charakteristiky tejto propagandistickej metódy. Šíri sa rýchlo, s výraznou podporou obrovského množstva správ a vyhlásení (preto slovo ,,prúd“), neraz s očividnými klamstvami či polopravdami (preto slovo ,,lží“). Korene tejto propagandistickej techniky siahajú do roku 2008, kedy sa uskutočnila ruská invázia do Gruzínska. Následne sa technika naplno prejavila počas anexie Krymského polostrova v roku 2014 (7). Nespochybniteľné dôkazy potom priniesla plnoformátová invázia Ruska na Ukrajinu v roku 2022, po ktorej zaplavila Ruská federácia mediálny priestor enormným množstvom konfabulovaných informácií.
Pôvodne sa koncepcia „prúd lží“ týkala výlučne ruskej propagandy. V súčasnosti však už platí, že aj mnohé iné krajiny prebrali jej základné špecifiká a využívajú ju vo svoj prospech. Príkladom je prezidentská kampaň Donalda Trumpa v roku 2024 pred jeho druhým funkčným obdobím. Donald Trump šíril cez mnohé komunikačné kanály (sociálne siete, tlačové správy, verejné vystúpenia atď.) zjednodušené tvrdenia (napr. ukončenie vojny na Ukrajine v priebehu jedného dňa), polopravdy (skresľovanie informácií o imigrácii) či priame klamstvá (napr. že v roku 2020 vyhral Joe Biden voľby podvodom). Verejný priestor reagoval na jeho „prúd lží“ veľmi pomaly, čo pravdepodobne Donaldovi Trumpovi pomohlo vyhrať voľby a nastúpiť do prezidentského úradu v roku 2025. Viac o propagande „prúd lží“ TU.
Záver
Rovnako ako sa vyvíja ľudstvo, vyvíjali sa aj prostriedky propagandy. V súčasnosti, keď máme k dispozícii médiá umožňujúce extrémne rýchlu a masovú komunikáciu, získala aj propaganda nespočetné možnosti pre svoje šírenie. Z tohto uhla pohľadu sa neostýchame povedať, že propaganda sa dostala do novej éry a zažíva obrovský rozmach prakticky vo všetkých vyspelých krajinách. Najbližšie roky bude pre ľudstvo veľkou výzvou čeliť „prúdu lží“, chrániť pravdu a tým aj mierové spolunažívanie obyvateľov po celom svete.
Zdroje
- Cutlip, S. M. (1994). The Unseen Power: Public Relations: A History. Lawrence Erlbaum.
- Jowett, G., & O´Donnell, V. (2012). Propaganda and Persuasion. SAGE Publications, Inc.
- Hejlová, D. (2015). Public relations. Grada.
- McLynn, F. (1997). Napoleon. Pimlico.
- Holocaust encyclopedia. (2025). Der ewige Jude. Dostupné na https://encyclopedia.ushmm.org/content/en/article/der-ewige-jude
- Wikipedia. (2025). Operácia INFEKTION. Dostupné na https://sk.wikipedia.org/wiki/Oper%C3%A1cia_INFEKTION
- Paul, C., & Matthews, M. (2016). The Russian „Firehose of Falsehood“ Propaganda Model: Why It Might Work and Options to Counter It.
