Prieskumy preukazujú zvýšený dopyt po populistických a autokratických politických predstaviteľoch po celom svete. Slovensko nie je výnimkou, čo potvrdzuje prieskum Globsecu z roku 2022, ktorý skúmal frekvenciu autokratických tendencií (1). Podľa prieskumu by takmer polovica slovenských občanov preferovala silného lídra, ktorý sa nemusí trápiť s parlamentom ani voľbami. Oproti roku 2020 sa jedná o 100% nárast, keď rovnakú možnosť označilo „len“ 25% obyvateľstva. Čo stojí za rastúcim dopytom po autokratických či populistických politikoch? Na tento fenomén možno nájsť odpoveď v nasledujúcich riadkoch, k čomu nám poslúži svetovo uznávaná psychologická teória s názvom transakčná analýza.
Transakčná analýza je teóriou komunikácie, ktorú sformuloval v polovici 20. storočia významný americký psychiater Eric Berne (1910-1970). Jeho kniha „Ako sa ľudia hrajú“ spopularizovala transakčnú analýzu po celom svete a stala sa konceptom, ktorý sa využíva v psychoterapeutickej praxi, koučingu a manažmente (2). Jej poznatky môžeme využívať aj v politickej psychológii.
Eric Berne a jeho teória
Na úvod sa oboznámime s hlavnými znakmi transakčnej analýzy. Eric Berne popísal, že každý z nás má k dispozícii tri základné stránky osobnosti (stavy), ktorými môžeme reagovať na podnety v našom okolí. Tieto stránky nazval Dieťa, Rodič a Dospelý.
- keď je aktivovaná stránka Dieťa, reagujeme ako dieťa. Medzi pozitívne prejavy možno radiť živosť, tvorivosť, vnímavosť či spontánnu priebojnosť. Naše vnútorné Dieťa však môže voliť aj menej konštruktívne prejavy, ku ktorým radil Berne neúčelnú vzdorovitosť (A just to nespravím!), urážlivosť (No dovoľte!), závislosť (Musíš mi pomôcť!) či bezmocnosť (Čo si len počnem?).
- pri reakcii Rodiča, reagujeme ako jeden z našich rodičov alebo niekto, kto plnil rolu rodiča. Pozitívny aspekt tejto stránky osobnosti umožňuje osobe, aby sa účinne prejavovala ako rodič skutočných detí, príp. aby na mnohé veci v živote reagovala automatickým spôsobom (Robím to tak, lebo sa to tak robí.). K negatívnym reakciám Rodiča možno radiť prikazovanie druhým ľuďom (Rob to, čo ja.), preberanie zodpovednosti za druhých (Sprav to takto.), hodnotenie (Nerobíš to správne.) či trestanie (Nič viac si nezaslúžiš!).
- keď objektívne zhodnocujeme realitu a rozhodujeme sa na základe faktov, hovoríme o stave Dospelého. Tento stav nám pomáha spracúvať informácie a odhadovať možnosti potrebné pre účinnú komunikáciu s vonkajším svetom. Vďaka stavu Dospelého dokážeme primerane usmerňovať aktivitu Dieťaťa aj Rodiča. Stav Dospelého sa vyznačuje zodpovednosťou, racionalitou, konštruktívnym riešením problémov či konfliktov.
Stav Dospelého sa vyznačuje konštruktívnymi reakciami, primeraným riešením problémov, zodpovednosťou či adekvátnou starostlivosťou. Foto – Unsplash
Problémy v komunikácii
Medziľudská komunikácia prebieha ľahko, pokiaľ komunikujúce osoby alebo skupiny ľudí reagujú v rovnakom stave. Napríklad, keď sa dve osoby nad niečím pohoršujú či moralizujú, nachádzajú sa v stave Rodiča a výborne sa v komunikácii dopĺňajú. Podobne, ak sú zúčastnené osoby v stave Dieťaťa, napr. keď sa zabávajú; príp. v stave Dospelého, napr. keď riešia určitý problém. Plynulá komunikácia môže nastať aj vtedy, keď je jedna osoba v stave Dieťaťa a druhá osoba v stave Rodiča. Napríklad, keď jedna osoba je bezmocná a nevie prebrať zodpovednosť (stav Dieťaťa), a druhá osoba ju usmerňuje, poučuje a hovorí, čo treba robiť (stav Rodiča).
Problém v komunikácii nastáva vtedy, keď akákoľvek osoba komunikuje v stave Dospelého, ale reakcia neprichádza zo strany Dospelého, ale zo strany Dieťaťa alebo Rodiča. Berne v tomto kontexte uvádza príklad, kde osoba v stave Dospelého navrhuje: „Myslím, že by sme sa mali porozprávať o tom, prečo v poslednom čase toľko piješ.“ Reakcia zo strany Dieťaťa by mohla mať podobu urazenosti, napríklad: „Stále ma len za niečo kritizuješ!“, alebo reakcia zo strany Rodiča podobu poučovania: „Nemáš právo sa so mnou takto rozprávať!“. V oboch prípadoch by okamžite vznikol problém v komunikácii. Ideálna reakcia od Dospelého by mohla vyzerať napríklad takto: „Možno by sme mali porozprávať. Večer sa k tomu môžeme vrátiť.“ Samozrejme, reakcia od Dospelého nemusí byť len súhlasná. Pokojne by mohla vyzerať aj takto: „Podľa mňa nepijem veľa. Prečo si to myslíš?“
Aký stav dominuje v slovenskej spoločnosti?
Podobný problém, keď nie sú kompatibilné stavy komunikujúcich strán, môže nastať aj v politickej komunikácii. Politický predstaviteľ môže komunikovať so spoločnosťou z jedného zo stavov (Dieťa, Rodič alebo Dospelý), a spoločnosť na túto komunikáciu reaguje taktiež z jedného zo stavov. Komunikácia medzi politickými predstaviteľmi a spoločnosťou teda prebieha rovnako podľa zákonitostí transakčnej analýzy.
Z toho vyplýva, že pre úspešné oslovenie potenciálnych voličov je pre politika dôležité poznať prevládajúci stav (Dieťa, Rodič, Dospelý) v danej spoločnosti. V kontexte slovenskej spoločnosti možno konštatovať nelichotivé závery. Slovensko je najviac nespokojné s fungovaním demokracie vo vlastnej krajine z celej EÚ (3). Rovnako je to aj so spokojnosťou so svojím životom, kde Slovensko patrí podľa Európskeho prieskumu medzi najnižšie hodnotené krajiny v rámci krajín EÚ (4). Viac ako dve tretiny pracujúcich ľudí považuje život na Slovensku za zlý a neuspokojivý (5). Zaujímavé však je, že táto nemalá nespokojnosť s demokraciou, životnými podmienkami či zamestnaním vytvára relatívne malú občiansku angažovanosť. Voličská účasť v parlamentných voľbách patrí na Slovensku k nižším v porovnaní s krajinami EÚ; v rámci eurovolieb je dokonca dlhodobo najnižšia (6). Zhrnutím možno konštatovať, že napriek vysokému stupňu nespokojnosti slovenských občanov, ich angažovanosť v oblasti spravovania štátu zostáva nízka.
Uvedený spôsob správania a fungovania má v rámci transakčnej analýzy najbližšie k stavu Dieťaťa. Práve tomuto stavu prislúcha, podľa Berneho, neochota preberať zodpovednosť; očakávanie, že problém vyrieši niekto iný; pasivita či pocit bezmocnosti. Iste by sa dalo povedať, že slovenský volič je sklamaný a frustrovaný, čo vedie k jeho neochote voliť alebo sa akýmkoľvek spôsobom angažovať vo verejnom živote. Mohli by sme tiež tvrdiť, že občan svojou politickou nezúčastnenosťou vyjadruje svoj hnev a nespokojnosť s politickými predstaviteľmi. Je však dôležité poznamenať, že Berne radí medzi reakcie Dieťaťa aj urazený hnev a výhovorky rôzneho typu.
Ešte horšou správou je, že dominujúci stav Dieťaťa v našej spoločnosti je podľa transakčnej analýzy kompatibilný len so stavmi Dieťaťa a Rodiča. Z toho vyplýva, že politický predstaviteľ, ktorý má tendenciu reagovať stavom Dieťaťa (uráža sa, cíti sa ukrivdený, hľadá vinníka, podporuje hnev občanov) alebo stavom Rodiča (vystupuje ako záchranca/spasiteľ), má najväčší potenciál osloviť voličov. V prvom prípade vzniká podhubie pre populizmus a v druhom prípade najmä pre autokraciu a mesianizmus. Naopak, politický predstaviteľ, ktorý sa prezentuje stavom Dospelého, môže byť pre populáciu, kde dominuje stav Dieťaťa nezaujímavý, slabý, príliš náročný alebo dokonca protinárodný. Stav Dospelého u politického predstaviteľa môže znamenať, že politik apeluje na zodpovedný chod štátu, racionálne riešenia, plnenie záväzkov v kontexte väčších spolkoch ako EÚ či NATO, angažovanie sa v spoločenskom živote, reformy a podobne. Jednoducho povedané, apeluje na všetko, čo spoločnosť v stave Dieťaťa môže považovať za krivdu a obmedzovanie vlastných potrieb. Príkladom je aktuálny prieskum Globsecu (7), v ktorom sa zistilo, že Slovensko najviac zo všetkých skúmaných krajín vrátane Poľska, Litvy, Česka, Rumunska, Lotyšska či Bulharska považuje podporu ukrajinských utečencov za krivdu na ľuďoch vlastného národa.
Politické prostredie na Slovensku má tendenciu vyvolávať v občanoch stav nezangažovaného a ukrivdeného Dieťaťa. Foto – Pexels
Aké sú možnosti riešenia?
Pokiaľ naďalej využívame pojmy transakčnej analýzy, môžeme povedať, že u politických predstaviteľoch na Slovensku existuje dlhodobá tradícia podporovať a budovať v spoločnosti stav Dieťaťa. Mnohí politickí predstavitelia neraz hovoria o krivde zo strany EÚ, NATO či establishmentu, čím podnecujú v národe stav ukrivdeného a nepovšimnutého Dieťaťa. Avšak za okamih prechádzajú do role Rodiča tým, že podsúvajú myšlienku, že práve oni sú praví spasitelia, ktorí prinesú zmenu. Žiaľ, v žiadnom z uvedených prípadov nekomunikuje politik stavom Dospelého, a dokonca ani od občana neočakáva stav Dospelého. Jediným výsledkom je rast populizmu a autokracie.
Riešením je nepochybne preferovanie politikov, ktorí komunikujú v stave Dospelého. Na ilustráciu môžeme uviesť, že mnohí predstavitelia vlády odborníkov prejavujú znaky stavu Dospelého. U občanov nepodporujú stav Dieťaťa prostredníctvom urážok a vyvolávania pocitov krivdy; taktiež nepreberajú zodpovednosť a nevystupujú ako spasitelia, čo je charakteristické pre stav Rodiča. Namiesto toho racionálne komunikujú o problémoch Slovenska a predkladajú potenciálne zmysluplné riešenia.
Nemôžeme však očakávať, že zrelí politickí predstavitelia, ktorí sa vyznačujú stavom Dospelého, sa sami objavia na politickej scéne. Ak by sme také očakávania mali, opäť by sme sa ocitli v role Dieťaťa, ktoré čaká, kým ho niekto vytiahne z beznádeje a bezmocnosti. Aj samotní občania musia prejsť do stavu Dospelého, kedy budú schopní prijať zodpovednosť, ktorá im prináleží, a uvedomiť si vlastné skutky, ktoré ovplyvňujú chod štátu. Len z takého prostredia môže vzniknúť politik, u ktorého bude dominovať stav Dospelého, a len vtedy môžeme zmierniť populistické a autokratické tendencie v spoločnosti.
Záverom
Eric Berne odvodil pojem transakčná analýza zo širšieho pojmu transakcia, ktorý označuje každú jednotku spoločenského styku (interakciu). Transakčná analýza sa zameriava na identifikáciu stavu osobnosti, ktorý vyvoláva transakciu (Dieťa, Rodič, Dospelý), a stavu, ktorý na ňu reaguje. Všetky tri aspekty majú svoju hodnotu v našom živote a len vtedy, keď jeden z nich naruší rovnováhu, započínal Berne analýzu a odporúčal iné usporiadanie komunikačných transakcií (2). V mnohých spoločnostiach na svete dochádza k nerovnováhe medzi tromi stavmi, pričom medzi politickými predstaviteľmi a ich voličmi sa takmer úplne vytráca stav Dospelého. Je načase vrátiť ho do našich životov.
Zdroje
- Globsec. (2022). GLOBSEC Trends 2022: Väčšina ľudí na Slovensku stále verí konšpiráciám a cíti sa ohrozene. Dostupné na: https://www.globsec.org/what-we-do/press-releases/globsec-trends-2022-vacsina-ludi-na-slovensku-stale-veri-konspiraciam
- Berne, E. (2019). Ako sa ľudia hrajú. Psychológia ľudských vzťahov. Aktuell.
- Eurobarometer. (2022). EP Spring 2022 Survey: Rallying around the European flag – Democracy as anchor point in times of crisis. Dostupné na: https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2792
- Eurofound. (2023). Európsky prieskum kvality života. Dostupné na: https://www.eurofound.europa.eu/sk/data/european-quality-of-life-survey
- Grafton. (2023). Prieskum: Na Slovensku sa žije zle, myslia si viac ako dve tretiny Slovákov. Dostupné na: https://www.grafton.sk/sk/Na-Slovensku-sa-%C5%BEije-zle
- European Parliament. (2023). 2019 European election results. Dostupné na https://www.europarl.europa.eu/election-results-2019/en/turnout/
- Pravda. (2023). Prieskum: Podpora NATO medzi Slovákmi výrazne klesla, za vojnu viní Rusko len 40 % ľudí. Dostupné na: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/668957-prieskum-podpora-nato-na-slovensku-klesla-za-vojnou-vidi-rusko-40-percent-ludi/
